„Budovať sociálny kapitál nás nič nestojí“

Študenti Fakulty verejnej správy na UPJŠ v Košiciach v dňoch 13. – 14. mája 2014 zavŕšili semináre vysokoškolského predmetu Projektový manažment v teréne – v marginalizovanej rómskej osade v Podsadku v Starej Ľubovni – kde analyzovali projekt Komunita na ceste k prosperite, ktorý financuje Švajčiarsky finančný mechanizmus.

A keďže, ako študenti sami poznamenali, iné je projekt čítať a niečo iné je zažiť ho, mali počas pobytu možnosť sa na vlastnej koži presvedčiť, ako vyzerá realizácia všetkých projektových aktivít.

V utorok sa študenti po ubytovaní presunuli do komunitného centra (KC) v Podsadku, kde im vyučujúca Lýdia Šuchová prezentovala informácie o projekte, pre koho je určený, kto ho realizuje a v rámci akej grantovej schémy je financovaný. Ľudka Stašáková z ETP Slovensko predstavila kolektív ľudí, pracujúcich v komunitnom centre, priblížila študentom vznik KC a jeho zameranie, pričom zdôraznila, že kľúčové je poznať potreby cieľovej skupiny. Medzi prítomnými bol aj vedúci odboru sociálnych vecí Mestského úradu v Starej Ľubovni Ján Tomus, ktorý hovoril o svojich skúsenostiach z čias, keď ešte pôsobil ako terénny sociálny pracovník. Podľa neho „investovanie do rómskej komunity je investícia do našej budúcnosti.“

Prvou aktivitou, ktorú študenti zažili na vlastnej koži, bolo vzdelávanie Nové horizonty. Miestne deti pre študentov a pre seba pripravili menovky, aby sa spoznali a aby sa im dobre pracovalo. Neskôr vytvorili 2 – 3 členné skupinky, v ktorých spoločne čítali bájku a riešili úlohy na pracovnom liste. Po skončení Nových horizontov sa už celá skupina detí a študentov vybrali na prechádzku do osady aby deti ukázali, kde žijú a kto má kde rodinu. Počas  spoločných aktivít vládla bezprostrednosť a dobrá priateľská nálada.

Po večeri si miestne deti a ich rodičia, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na spoločných stretnutiach v KC, pripravili program, v ktorom sa spievalo, recitovalo a nakoniec aj tancovalo, keďže na pódiu hrala miestna rómska gospelová kapela vedená terénnym sociálnym pracovníkom Petrom Gomolákom. Prvý deň pobytu sa ukončil spoločnými rozhovorom študentov  s obyvateľmi osady, ktorí sa svoje životy snažia zmeniť a otvorene hovorili o svojom neľahkom úsilí pri čom im pomáha silná viera. Povedali, že najviac by chceli, aby ich deti mali spolužiakov a kamarátov z radov nerómov, keďže by ich to veľmi obohatilo a posúvalo dopredu. Aj študenti otvorene vyjadrili svoje pocity a dojmy, každý z nich sa rozhovoril nielen o prvotnom strachu z toho, čo ich čaká, ale predovšetkým o príjemnej atmosfére v komunitnom centre a pozitívnej energii, ktorú miestni ľudia vyžarujú. Študenti tiež povedali osadníkom, ako veľmi oceňujú ich snahu o uplatnenie svojich detí na stredných a vysokých školách. Bezprostredné stretnutie sa ukončilo spoločnou modlitbou, kde každý vyjadril, za čo bol v tento deň vďačný, pričom osadníci ďakovali hlavne za to, že mali možnosť stretnúť sa s takými sympatickými mladými ľuďmi.

Stredajší program bol venovaný predškolskej príprave detí a objasneniu Feuersteinovej metódy, ktorú používa ETP pri vzdelávaní detí predškolského veku. Študenti následne kládli pracovníkom komunitného centra mnohé otázky týkajúce sa realizácie projektu. Po diskusii nasledovala práca študentov v skupinách.

Pri prezentácii výstupov každého tímu študenti zhrnuli nielen svoje teoretické vedomosti o projekte, ale aj postrehy, ktoré získali pri sledovaní jeho praktickej realizácie. Spoločne ocenili neľahkú, ale krásnu a zmysluplnú prácu komunitných pracovníkov a skonštatovali, že v praxi uvideli, aké výsledky projektové aktivity prinášajú miestnym obyvateľom. Spoločne strávené dni priniesli študentom aj realizátorom projektu nové pohľady, skúsenosti a nové priateľstvá.

Ocenenie za snahu a povzbudenia, ktoré štedro študenti prejavovali pracovníkom KC ich nabilo energiou vytrvať a pokračovať v doterajšej práci.

Všetci sa zhodli sa na tom, že budovanie sociálneho kapitálu v podobe osobných kontaktov a priateľstiev s nerómami, po ktorých osadníci najviac túžia, nestojí peniaze, je to len vec otvoreného srdca a bielej ruky úprimne podanej bez predsudkov.

Ďakujeme!