Naša Irma

„Bude nám v Moldave ťažko bez ETP,“ objavil sa v týchto dňoch na facebooku status obyvateľa rómskej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou, ktorý pravidelne navštevoval naše komunitné centrum.

„Ale Irma Vám ostáva a to je fajn,“ odpísali sme, aby sme autora statusu potešili.

Pritom sme mali na mysli, že naša milá bývalá kolegyňa a šéfka komunitného centra ETP Slovensko v Moldave nad Bodvou Irma Horváthová prešla od mája pracovať do tamojšieho komunitného centra v rámci národného projektu.

Irma je osobnosť a s ľuďmi to vie. Miestnych dobre pozná a svetu chudoby dokonale rozumie, pretože ho zakúsila. Zažila, čo je to hlad, nepochopenie, beznádej. Ale má aj iné skúsenosti – vie, ako chutí túžba po vedomostiach a túžba vzdelávať sa, neskôr mať možnosť pomôcť iným, aby sa vzdelávali…

Irma o svojom živote sugestívne porozprávala ako spíkerka na nedávnom Jump-e Slovensko v Košiciach, ktorý je určený „Každému, komu Slovensko nie je ľahostajné“, ako uvádzajú organizátori – neziskovka Voices. Priviedla z Moldavy aj talentovaného gitaristu a speváka Lukáša Hudáka, ktorý spríjemnil afterjump.

„… Na gymnázium ma prihlásila škola bez môjho vedomia… Sama by som sa neodvážila…“

„… Moja mama, ani môj otec nevedeli čítať… „

„… Mojou srdcovou záležitosťou je Divadlo z chatrče…,“ hovorila.

Počas vymedzeného času nestihla spomenúť všetky peripetie i úspechy svojho života:

Že odkedy začala pôsobiť v komunitnom centre ETP Slovensko, podstatne menej mladých ľudí v osade fetuje;

že Divadlo z chatrče založila práve ona, napísala preň prvý scenár, inšpirovaný skutočnosťou, o chlapcovi, ktorý zomrel v dôsledku fetovania;

že sa v komunitnom centre učievala a hrala s deťmi, ktoré ju milujú a nejedno jej povedalo, že by ju chcelo za mamu;

že dospelým poskytovala cenné rady a vždy má pochopenie pre ich trápenie;

že sa naučila po slovensky čítaním slovenských knižiek v knižnici;

že jedno z jej detí študuje na univerzite, druhé má talent na fotografiu…

 Na otázku publika na Jump-e „Čo by ste zmenili v myslení ľudí, keby ste mali čarovnú paličku,“ naša Irma odpovedala: „Aby sa navzájom rešpektovali a nerobili rozdiely, že niekto je inej rasy.“