V Moldave nad Bodvou feťáci končia

„Fľaša toluénu nám trom vydržala jeden deň… Málo som jedol, bol som vychudnutý, rodičia ma vyhodili z domu…,“ popisuje Rado Žiga z Moldavy nad Bodvou ako žil, kým nestretol Irmu. „Zachránila mi život, nebyť jej, už nežijem,“ dodáva.

Irma Horváthová je vedúcou komunitného centra ETP Slovensko v Moldave nad Bodvou. Dvadsaťdeväťročný Radoslav Žiga od decembra v tomto komunitnom centre vykonáva dobrovoľnícku činnosť. Učí deti tancovať a hrá sa s nimi. Do práce chodí rád, deti si ho obľúbili a Irma ho chváli: „Úplne sa zmenil. Mám veľkú radosť z toho, že sa drží  a fet mu už ani nepríde na rozum.“

Keď Irma začala v osade nacvičovať s mladými ľuďmi divadlo, postrehla, že Rado sa prizerá zvonku cez okno. Keď ho viackrát tak zbadala, vyšla za ním a vraví mu: „Keď nebudeš fetovať, môžeš prísť medzi nás.“ Jej slová zabrali. Kamaráti ho ešte pokúšali, ale už sa k nim nepridal. Divadlo sa preňho stalo príťažlivejšie.

V divadle už aj hral, aj tancoval. A stále ho baví skúšanie, tvorenie, nové nápady a všetko to potešenie zo stretnutí s partiou divadelníkov. Stretávajú sa iba vtedy, keď  sú všetci doma a pretože niektorí za prácou dochádzajú, stáva sa, že prejde dlhší čas, kým sa znovu vidia. Radovi to však stačí na to, aby sa mal na čo tešiť.

Keď prestal s fetovaním, znovu sa mohol nasťahovať  k rodičom a slušne s nimi žije. Zatiaľ nemá spôsob, ako sa postaviť na vlastné nohy, a preto si ani nehľadá ženu a nepomýšľa na deti.

Príbeh, podobný Radovmu, si v moldavskej osade odžili viacerí chlapci. Jeden z nich skončil tragicky. Podľa Irmy pred piatimi – šiestimi rokmi, bolo na Budulovskej zo päť desiatok feťákov. Odkedy funguje komunitné centrum, ubúdajú.

„Nemal som prácu, nemal som doma čo robiť, tak som fetoval,“ spomína Rado. Teraz  má aj prácu aj koníčka.