List ministrovi

Na internetovom portáli denníka SME, v sekcii komentáre, je uverejnená naša odpoveď na komentár ministra vnútra Roberta Kaliňáka s názvom „Som rasista“.

V plnej verzii si naše stanovisko môžete prečítať tu:

AD „Som rasista“

„Do osady prišlo asi 60 policajtov. Koho chytili, každého zbili. Nezáležalo im, či sú to deti alebo ženy, či starí ľudia. Udreli ma pendrekom do hlavy, hneď som začal krvácať. A druhú som dostal na čelo a stále ma len bili. Zobrali nás na policajné oddelenie do Moldavy. Keď nás brali autom povedali nám policajti, že koľko slov povieme, toľko bitky dostaneme.

Na policajnom oddelení nás ešte stále bili. Povedali nám, aby sme všetko, čo máme vo vreckách a na rukách dali do koša. Ja som tam dal vzácne hodinky, ktoré som dostal ako darček a 50 euro, čo som mal zaplatiť nájom. Doteraz mi to nevrátili. Aj mobil mi rozbili. Jeden z policajtov mi skákal po chrbte. Na oddelení mi povedali, že mi polámu obidve ruky a skoro sa im to aj podarilo.“  Takýmto spôsobom po júnovom zásahu polície v osade Budulovská spomína na zásah Igor (dostupné v audiovizuálnej podobe, Igor – od 4:30).

Vážený pán minister,

ETP Slovensko sa sociálnej práci v osade Budulovská venuje kontinuálne od roku 2007. Za 7 rokov sme poskytli služby stovkám jej obyvateľov, naším komunitným centrom prešli desiatky detí, ktoré pripravujeme nielen na školskú dochádzku, ale pomáhame im ju aj zvládať. V spolupráci s mestom Moldava sme v roku 2009 postavili 12 nájomných domčekov, do prác sa zapojili aj budúci nájomníci. V tomto roku plánujeme s mestom projekt, v rámci ktorého poskytneme 10 obyvateľom osady pôžičky na výstavbu vlastných domov na vysporiadaných pozemkoch ako pokračovanie nášho projektu svojpomocnej výstavby rodinných domov v osadách, ktorý sme úspešne otestovali v minulom roku v obci Rankovce.

Počas našej činnosti sme sa nikdy necítili v osade nebezpečne, naši pracovníci do osady chodia denne. Opakovane sme ju navštívili aj so zahraničnými hosťami z Európskej komisie, OBSE, či Svetovej banky, ale aj ministerskými pracovníkmi, dokonca aj z Ministerstva vnútra SR – nikdy sme neboli odkázaní na ochranu polície.

Zhodneme sa v tom, že  hovoriť o Budulovskej ako o bezproblémovej komunite nie je namieste. V osade žije približne polovica ľudí v absolútne nevyhovujúcich podmienkach v príbytkoch bez tečúcej vody. Veľká väčšina obyvateľov osady nemá prácu a ich deti musia do školy a škôlky chodiť peši približne 2 km do mesta. V osade sú aj fetujúce deti a obyvatelia páchajúci priestupkovú a trestnú činnosť – zväčša však ide o nenásilnú kriminalitu majetkového charakteru súvisiacu najmä s ich chudobou a beznádejou. Veríme však, že proti tej je efektívnejšie bojovať dlhodobou sociálnou prácou ako obuškami.

V spolupráci s rómskou hliadkou (člen ktorej mimochodom taktiež hovorí, že bol pri razii zbitý políciou) a mestskou políciou sa však pri všetkých našich aktivitách snažíme viesť miestnych obyvateľov k rešpektovaniu zákonov, ktoré podľa nás musia platiť vždy, všade a pre všetkých.

Napríklad aj pri „preventívno-bezpečnostných akciách“, ako znie oficiálne označenie policajnej akcie, ktorá v osade prebehla 19.6. minulého roku. Zákrok v Moldave nad Bodvou vyvolal opodstatnené otázky o tom, aký charakter polície chceme mať na Slovensku a aké sú zákonné limity, v rámci ktorých môže polícia použiť donucovacie prostriedky v prípadoch, keď sleduje inak legitímne ciele.

Zásah nepriniesol zaistenie žiadnych osôb alebo majetku, pochádzajúceho z trestnej činnosti, ani začatie žiadneho trestného stíhania. Naopak, polícia vzala do väzby a niekoľko mesiacov zadržiavala mentálne retardovaného Ernesta napriek tomu, že mala posudok o jeho duševnom stave. Doterajšie šetrenia taktiež preukázali, že v osade Budulovská nik na policajtov neútočil a nedopustil sa počas razie trestného činu. Priestupkové konanie pre údajné neuposlúchnutie výziev polície počas zásahu bolo právoplatne zastavené.

Existujúce dôkazy – výpovede svedkov, fotografie zo zranení a poškodení majetku, lekárske správy, správa ombudsmanky o postupe polície pri príprave akcie, doterajšie rozhodnutia v prípade, smerujúce k zastaveniu všetkých konaní proti obyvateľom osady, ako aj začatie trestného stíhania na pokyn Generálnej prokuratúry pre konanie polície počas zásahu pre podozrenie zo spáchania niekoľkých trestných činov vyvolávajú vážne pochybnosti o zákonnosti celej akcie. Naším cieľom nie je politikárčiť ani obhajovať porušovanie zákonov. Práve naopak, spolu s novinármi a ombudsmankou sa Vám snažíme pomôcť zistiť fakty a zlepšiť prácu polície na Slovensku.

Overiť čísla o kriminalite obyvateľov celej osady nie je v našej moci. Vieme však, že z deviatich  obyvateľov osady Budulovská predvedených na policajnú stanicu neboli šiesti, voči ktorým boli tiež použité donucovacie prostriedky, ani raz trestaní. Skutočnosť, že Vami uvádzané informácie sú nepresné taktiež už v základnom údaji ako je počet obyvateľov osady (uvádzaných 1400 obyvateľov vs. reálnych 773 osôb žijúcich na Budulovskej podľa Atlasu rómskych komunít 2013) vyvolávajú závažný otáznik nad presnosťou podkladov a informácií, ktoré sa k Vám v celej kauze dostávajú od Vašich podriadených.

V tejto súvislosti Vás preto pozývame presvedčiť sa na vlastné oči, aká je skutočná situácia v osade Budulovská, čo v nej robíme a akí sú ľudia, ktorí v nej žijú. Príďte si tiež vypočuť, čo obyvatelia osady hovoria o násilí počas razie v osade a následne na policajnej stanici v Moldave. Keď už teda nedostali možnosť prehovoriť pred inšpekciou Ministerstva vnútra, ani v parlamente.

Spomenutý Igor (mimochodom, tiež pred naším príchodom do osady súdne trestaný) dnes po dokončení základnej školy už študuje na gymnáziu, aby si doplnil vzdelanie, pretože sa chce stať učiteľom. Svoje pôsobenie v komunitnom centre popisuje takto:

„Tých dvadsať mesiacov bolo najšťastnejším obdobím môjho života, venoval som sa najmä deťom a mládeži. Malé deti som učil hygienickým zásadám, či pomenúvať farby. So všetkými deťmi sa veľa rozprávam a vysvetľujem im, prečo je dôležité chodiť do školy, aký význam má vzdelanie a čím je fetovanie nebezpečné. Keď som končil základnú školu a nemohol som ísť ďalej, veľmi som plakal. Nemal som topánky, kabát a doma nebolo peňazí. Tých dvadsať mesiacov, čo som robil s deťmi, ma utvrdilo v tom, že by som sa rád stal učiteľom.“ (Andal o Dzivipen,dostupné v elektronickej verzii, str. 47).

Aj páchatelia trestnej činnosti, rovnako ako všetci ostatní, slušní obyvatelia Slovenska, majú svoje práva garantované Ústavou, ktoré polícia musí rešpektovať všade, v rómskej osade, rovnako ako v Petržalke. Obyvatelia osady – a spolu s nimi celá verejnosť –  majú právo na riadne vyšetrenie celého prípadu so zohľadnením všetkých dôkazov a vypočutím oboch strán.

Tým, že sa zastávame menšiny, zastávame sa väčšiny. Zastávame sa väčšiny slušných ľudí na Slovensku, ktorí by určite neboli radi, keby, podobne ako Igor v inkriminovaný večer, boli bezdôvodne predvedení na policajnú stanicu, zbití a okradnutí.

ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj